Nie som veľký fanúšik tenisu, ale tentokrát som zapol svoje malé PLUTO s 25 cm uhlopriečkou, rok výroby asi 1978.Zlomená anténa prijímala signál veľmi, veľmi ťažko, ale predsa asi po 10 minútach krútenia som započul to Dominikove: DOBRE, a mohol som si povedať: bože, konečne.Prsty poobhrýzané, spotené nohy a tep 190. Obraz síce zrnil, ale hráči a ihrisko boli vcelku zreteľní- ďakujem. Žiaľ loptičku som videl, len keď lietala v rámci ihriska, ktoré na obrazovke môjho čiernobieleho PLUTA bolo tmavé.Keď loptička skončila v oute (rozumej mimo ihriska), nedajbože to bolo tesné, teda na čiaru, mal som smolu, pretože aj loptička aj out boli svetlé.Tak som si vychutnával (hádam) skvelý tenis, pri ktorom som občas videl aj to najdôležitejšie, teda loptičku.Dominik napokon zvíťazil aj vďaka fantastickému publiku, ktoré však pre mňa znamenalo indikátor, toho, či zahral víťazný úder Domino alebo Chorvát.Už sa teším na utorok, vtedy hrá Petržalka s Portom Ligu Majstrov.Len dúfam, že nebude snežiť, pretože pre moje PLUTO je šport so svetlým pozadím hotovou katastrofou.
4. dec 2005 o 16:40
Páči sa: 0x
Prečítané: 698x
Moje malé PLUTO
Začal som písať hneď ako Dominik Hrbatý zvíťazil na chorvátskym matadorom Ljubičičom. Plný dojmov a nervozity som skončil najprv pri pere.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)