reklama

Dlhá cesta pred nami...

Ešte na konci roku 1989 zavládlo medzi občanmi bývalého Československa nadšenie z toho, že spoločnosť je tak občiansky uvedomelá, že prosperita a dobiehanie západných krajín bude otázkou, nanajvýš jednej dekády. Je 16 rokov po páde komunizmu a na Slovensku sme od tohto sna vzdialení na míle ďaleko.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Slovensko stratilo, po rozdelení republiky na dva samostatné štáty, možnosť napredovať, pretože si vybralo tú najhoršiu z možností – a to politiku populizmu a sľubov jedného človeka, ktorí sa neštítil pri výkone svojej funkcie ničoho, pretože ju pojal, tak ako Mňačkov politik. V tej dobe temna a úpadku, Slovensko neurobilo nič, čo by krajinu vyviedlo z biedy, ktorú zapríčinilo centrálne plánovanie a pohľad na svet cez sovietske okuliare. Až v roku 1998 si ľudia na Slovensku uvedomili, že rozkrádanie, ničenie akejkoľvek plurality názorov, ba dokonca vraždy a únosy, nie je to, čo si priali po páde železnej opony. Preto prišiel rok 1998, ktorý priniesol zlom, od ktorého sa dalo očakávať nasmerovanie Slovenska na ten správny smer.Sme v roku 2006. Slovensko má za sebou zmeny, ktoré pohli krajinou dopredu. Tou prvou zmenou, bolo uskutočnenie daňovej reformy, ktorá nielen motivuje ľudí opäť pracovať, ale motivuje zahraničné podniky aby investovali tu, na Slovensku, lebo je to výhodné pre nich, pre štát, a v neposlednom rade aj pre samotných občanov. Druhým dôležitým krokom bola realizácia dôchodkovej reformy, pretože dovtedajší systém, ktorý bol založený, na princípoch príkazového hospodárstva, v trhovom hospodárstve fungovať nemohol. Dôležitou vecou bolo odklonenie penzijného systému od solidárnosti k osobnej zodpovednosti. V trhovej ekonomike je každý zodpovedný sám za seba a na myšlienke “zodpovednosti za seba“, je založená aj penzijná reforma dnešnej vlády.Potiaľto je všetko v poriadku. Vláda spravila dôležité ekonomické reformy, ktoré krajine pomôžu dostať sa nielen z ekonomického, ale aj morálneho bahna, do ktorého nás hodilo štyridsať rokov komunizmu a 6 rokov Mečiarizmu. Avšak, na to najdôležitejšie zabudla aj táto vláda - na reformu samých seba. Pretože človek sa formuje od útleho detstva, pretože práve v detstve sa naučí najviac vecí za celý svoj život. Vtedy sa formuje jeho charakter, ktorý dotvárajú rodičia, spoločnosť, v ktorej sa dieťa pohybuje, ale predovšetkým škola s jej pedagógmi. Človeka, jeho názory, predpoklady, ktoré má, treba formovať od času, kedy prvý krát vstúpi na pôdu základnej školy. Dnešné školstvo žije komunizmom, tým komunizmom, ktorý bol, zlý pre ekonomiku a morálku. Preto sa spravili radikálne reformy týchto oblastí života. Ale v školstve nie. V školstve sa vždy, len niečo opravovalo, čiastočne menilo, ale nikdy sa nezmenila povaha systému, ktorý bol nastavený ešte pred päťdesiatimi rokmi. My všetci sme absolvovali tieto školy a treba povedať, že záležalo, na každom z nás, ako naloží s vedomosťami, ktoré sme získavali od našich pani učiteliek. Kvalita systému sa však nedá hodnotiť podľa študentov na vysokých školách, ale podľa ich uplatnenia. A v porovnávaní, samozrejme. V porovnávaní uplatnenia študentov, nie v rámci Slovenska, ale v rámci regiónu. A tu sa ukáže, že zaostávame, pretože na našich základných a stredných školách nás učia, aké nerastné suroviny sa ťažia v Bangladéši, ako sa pária stonožky, ako vypočítať odmocninu z cosínusu x tangens2/ beta2 – gama x 0,154748798 a podobné hlúposti. Samozrejme tieto veci sú pre človeka, ktorý sa chce venovať geológii, biológii resp. matematike dôležité, ale ich nutnosť memorovania a neustáleho teoretizovania na hodinách, ničí kreativitu žiaka. Tento systém vzdelávania je založený na princípoch všeobecných vedomostí o spoločnosti - parafrázujúc známe, čo je tvoje, je aj moje, ale čo je moje, to nie je tvoje - každý vie všetko, ale nikto nevie nič.Na vysokých školách sa poslucháči stretávajú, čoraz viac s čistou teóriou. Profesori ich nútia chodiť na ich prednášky, kde im počas troch hodín vysvetľujú, jednou intonačnou hladinou, učivo, ktoré si musia písať, napriek tomu, že všetko je v skriptách. Tomu sa hovorí paradox. Preto je namieste vtip o slovenskom študentovi, ktorého sa druhý študent v utorok pýta, či pôjde na skúšku z čínštiny, ktorá je v piatok, na čo sa ho prvý študent pýta, že či existujú k predmetu skriptá, po kladnej odpovedi hovorí :“jasné, zapíš ma.“Profesori sa preto nemôžu čudovať, že im študenti na prednáškach zaspávajú, alebo neprídu vôbec. Pretože starší pedagógovia majú zabehaný zastaraný systém výučby, t.j. dôraz na memorácii a presnom citovaní textov z knihy, ktoré vedie kreačné schopnosti študenta do záhuby. Preto nie sú naše deti schopné samostatného rozhodovania a rozmýšľania tak skoro, ako deti v západných krajinách. Prvky komunizmu, ktorý ničil kreatívnosť človeka a jeho danosti ako jednotlivca, pretože potláčal jeho individualizmus, ktorý ťahá dopredu nielen jednotlivca, ale aj celú spoločnosť, preto zostávajú aj v dnešnej spoločnosti.Po ekonomických reformách, ktoré priniesli nielen zvýšenie životnej úrovne ľudí a zvýšenie korún v ich peňaženkách, ale aj štipku morálky, je táto spoločnosť povinná zmeniť aj proces, ktorý vedie k tomu, aby ľudia mali plnšie peňaženky, nie o desiatky, ale o stovky, tisícky korún a to vďaka systému, ktorí rozvinie ich prirodzené schopnosti a vlohy, systému, ktorý svojou povahou naučí ľudí správať sa k sebe slušne, s rešpektom a úctou. Sme povinní pre naše deti, zreformovať sústavu, ktorá stále žije na princípoch režimu, ktorý padol pred 16 rokmi.

Anton Jánoš

Anton Jánoš

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

poučený životom.. Zoznam autorových rubrík:  PolitikaHistóriaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu